倪岳峰任海关总署署长 于广洲不再担任(图简历)－人事任免－时政频道－中工网

Mapa Zeme.

百度 　　但是仅仅过了半年，一直持续走高的离婚量在今年上半年却出现止涨回落态势。

Svet alebo univerzum (lat. mundus, universum) je súhrn v?etkych skuto?nych a mo?nych vecí a procesov; jedna z ústrednych tém ?udského myslenia v?bec; obraz sveta závisí predov?etkym od kategórií, ktoré intervenujú v priebehu jeho tvorby: ke? preva?ujú ?peciálnovedné kategórie v tvorbe obrazu sveta, mo?no hovori? o ?peciálnovednom obraze sveta (napríklad o astronomickom obraze sveta), ak filozofické kategórie, tak o filozofickom obraze sveta (napríklad o Heideggerovom obraze sveta), ak v tvorbe obrazu sveta intervenujú najm? nábo?enské vyznamové útvary, hovoríme o nábo?enskom obraze sveta. R?zne aspekty sveta mo?no tematizova? pomocou pojmu kozmu, vesmíru, univerza, prírody, fysis, diania at?.

Názory na svet

• Anaxagoras: Svet vzi?iel z chaosu ako úplného pomie?ania elementov. Rozdelenie tychto elementov a ich ro??lenenie sa uskuto?ňuje virivym pohybom, ktory vychádza z jedného bodu, pri?om strháva so sebou ?oraz viac ?astíc chaosu, ?ím sa ?astice za?ínajú individualizova? a sústre?ova? na dvoch proti?ahlych póloch. Na jednom sa zhroma??ujú teplé, suché, svetlé a zriedené elementy, na druhom zasa chladné vlhké, tmavé a husté. ?al?ie diferencovanie chápe Anaxagoras ako nekone?né pretváranie sa foriem. Ide o to, ?e veci, bez toho aby zmenili ?asti, z ktorych sa skladajú, za?ínajú vystupova? v inych podobách. V?aka virivému pohybu sa teplé a zriedené elementy udr?ujú na povrchu krúzivych obvodov, kym chladné a husté padajú do stredu. Takto vzniká Zem ako ploské teleso, nesené vzduchom. ?al?ím otá?aním sa formujú hviezdy a planéty. Z bahna Zeme vznikajú pod?a Anaxagora ?ivé bytosti obdarené du?ou, nie v?ak rovnako. Anaxagoras si pri vysvet?ovaní vzniku vesmíru na základe vírenia síl v chaose pomáha existenciou akéhosi absolútneho rozumu – nús -, ktorym vysvet?uje p?vod pohybu a jeho ?al?í vyvin.
• Angli?ania mali – pod?a G. Berkleyho – v?dy sklon pozera? sa na svet ako na practical dream, v ktorom sa vnímanie mie?a s predstavivos?ou.
• Aristoteles: Svet je ustavi?ny proces uskuto?ňovania, formovania konkrétnych podstát. V tom spo?íva jeho ú?el a zmysel. Tento proces prebieha v ne?ivej i v ?ivej prírode a u nebeskych telies sa prejavuje ako ich stály kruhovy pohyb. Stupeň uskuto?nenia je mierou dokonalosti vecí, ktoré sa dajú pod?a jeho úrovne hierarchizova?; od prirodzenych telies (napr. kameňov) cez rastliny k ?ivo?íchom a? po ?loveka. U vy??ích bytostí zaru?uje vy??ie zaradenie du?a.
• Augustín z Hippa: Svet je stvoreny Bohom z ni?oho v súlade s pravzormi, ideami v jeho duchu.
• Demokritos: Svet je tvoreny jednotlivymi, nedelite?nymi jednotkami nazyvanymi atómy (= to, ?o nemá nijakú ?as?). Ka?dy atóm má ve?kos? a tvar, ktoré sa nem??u meni?, atómy sa v?ak stále pohybujú a vo?i sebe navzájom premiestňujú.
• Mechanisticky determinizmus: Svet je ideálny stroj bez trenia.
• Denis Diderot: Svet je ná zdroj pohybu i konania v sebe. Svet i veci v ňom sa skladajú z atómov.
• Egyp?ania: V 2. tisícro?í pred Kr. verili, ?e svet je ve?ká harmonická ?truktúra, ktorej sa treba podriadi? a prisp?sobi?.
• Filon z Alexandrie: Svet je mlad?i syn Boha.
• Analytická filozofia: Svet je svet uchopeny (tym ?i onym) jazykom.
• Filozofia existencie: Svet je vopred otvorená, predpredikatívna vyznamová súvislos? (Bedeutsamkeits-zusammenhang), ktorú mo?no myslie? ako zmyslové dianie (Sinngeschehens). Toto dianie v?ak neprezrádza celkom podstatu sveta, preto?e vlastny ú?el sveta sa vymyká svetu, stavia sa ako ?osi Iné (das Andere) ved?a sveta ako okolia alebo vyznamovej súvislosti. Vo filozofii existencie sa svet chápe ?peciálne ako: 1. univerzum súcna (das All des Seienden), ktoré sa m??e vyskytova? vo vnútri sveta; 2. bytie tohto súcna (das Sein dieses Seienden), ktoré m??e vystupova? v ur?itych zoskupeniach, napr. ako svet matematiiohgighighighififgifka at?.; 3. to, v ?om sa odohráva a ?ije tubytie (Dasein), napr. verejny svet My (die ffentliche Wir-Welt) alebo vlastné a najbli??ie (domácke) prostredie; 4. svetskos? (Weltlichkeit), ktorá jestvuje osebe (a priori) a zároveň ako modus rozli?nych svetov. Táto svetskos? je pod?a Heideggera sp?sobom bytia ?udského tubytia (eine Seinsart des menschlichen Daseins) a vh?ad do základnej tubytia, do jeho zlo?enia, umo?ňuje prekonanie pojmu vedomia a jemu spoludanej bezsvetskosti (Weltlosigkeit) a izolovanosti subjektu.
• Filozofia nahuatl: Svet je pohyb. Svet je svojím p?vodom dualita: dvoji?ky, ktoré sa objímajú alebo spolu bojujú, ich objatie a odlú?enie plodí ?tyri smery priestoru, ?tyri farby, ?tyri raje, ?tyroch bohov, ?tyri osudy. Ka?dy ?lovek sa rodí k nejakému dátumu, ktory je takisto bohom, bodom priestoru, údelom. ?íslica ?tyri je ?íslicou vesmíru; v strede, v pupku alebo pohlaví kozmu je pevny bod, piaty, slnko pohybu. Okrem stredu ni? nespo?inie; v?etko sa navracia a v?etko znovu po?ína: bohovia sa rodia, rastú, starnú, hybnú, rodia sa znova. ?lovek je zlomok skuto?nosti: na jeho bedrách spo?íva stra?né bremeno vy?ivova? v?eobecny pohyb. Odtia? nevyhnutnos? pokánia, obe? a 'kvetinová vojna', pozemská odlika vojny kozmickej. Najdokonalej?ím znázornením kruhového pohybu vesmíru je kalendár: podstatou skuto?nosti je ?as aktualizovany a vteleny v priestore. Ka?dy zvlá?tny diel je o?ivovany, magnetizovany ?asom; vesmír je priestor-?as a jeho pohyb rodí r?zne vyznamy. Svet ovláda analógia, je vytvoreny z protikladov a súvz?a?ností.
• Pierre Gassendi: Svet sa skladá z nepriestupnych atómov (corpuscula) stvorenych bohom. Svet je usporiadany, ú?elny celok, podliehajúci ur?itym zákonom. Prvym hybate?om kozmu je boh, centrom kozmu je ?lovek.
• Georg Wilhelm Friedrich Hegel: Svet je prejav vyvinu absolútneho ducha.
• Martin Heidegger: Svet je to, v ?om ?lovek ?ije. Svet je celok okolností (Bewandtnisganzheit), ?truktúrou tohto celku je vyznamovos? (Bedeutsamkeit). Svet je existenciálnym ur?ením tubytia, chápanostnou dimenziou tubytia: zo sveta sa toti? tubytie predbe?ne chápe, na jeho pozadí sa stretáva so súcnanmi a chápe ich. Heidegger napokon chápe svet ako javisko vyznamu (Bedeutungsspielraum), javisko, na ktorom sa súcno vykladá.
• Herakleitos: Svet je odu?evneny. Svet je ve?ne sa za?íhajúci a zhasínajúci ?ivy oheň. Svet je ve?ne sa meniaci prúd. Do tej istej rieky sa neda vstúpi? dvakrát. Jedinou stálou charakteristickou ?rtou sveta je to, ?e sa stále mení.
• indeterminizmus: Svet je koleso rulety, hra Boha v kocky.
• Karl Jaspers: Svet je ako celok nie je javom, preto?e sme vnútri neho a nikdy nemáme jeho celkovos? pred sebou. Tak svet vo svojej totalite nám nedovo?uje odvodi? nijaky záver, ktory by sa tykal nie?oho iného ne? neho. Svet nie je dokon?eny, ale sa neustále mení.
• Immanuel Kant: Svet je predmet v?etkej mo?nej skúsenosti. Je to matematicky celok v?etkych javov a totalita ich syntézy vo ve?kom ako aj v malom, t. j. tak pri postupe skladania ako aj delenia. Svet ozna?ujeme ako prírodu vtedy, ke? ho chápeme ako dynamicky celok a jednotu v bytí javov.
• Jan Amos Komensky: Svet je je panharmonicky celok, ktory sa skladá z nieko?kych vrstiev, medzi ktorymi sú v?dy súvislosti; základné sú tri: svet prírody, svet ?loveka a svet Boha.
• Kreacionizmus: Svet je ako celok stvoreny nadprirodzenou bytos?ou, napr. bohom.
• Lucretius Carus: Ex nihilo nihil fit
• Julien Offray de La Mettrie: Svet je prejavy rozpriestranenej, vnútorne aktívnej, poci?ujúcej hmotnej substancie. Jej formami sú anorganická, rastlinná a ?ivo?í?na rí?a, do ktorej patrí aj ?lovek.
• Nikolaj Onufrievi? Losskij: Svet je sa skladá zo skuto?nych a potenciálnych osobností – substanciálnych ?inite?ov, ako napr. elektrón, atóm, ?udské Ja.
• Materializmus: Svet je ve?ny, nestvoreny, nekone?ny v priestore a v ?ase.
• Jacques Lucien Monod: Svet je ni?ím neovládany chaos ?istej náhodnosti.
• Friedrich Nietzsche: Svet je nesmierna sila, ktorej nepribúda ani neubúda, ktorá sa nespotrebováva, ale iba pretvára, vo svojom celku stále rovnako ve?ká, hospodáriaca bez vydajov a strát, ale práve tak bez príjmov a ziskov, obomknutá 'ni?ím' ako svojou hranicou, ni?, ?o by sa vytrácalo, zmárňovalo, ni? nekone?ne roz?ahlého, ale ur?itá sila vtesnanádo ur?itého priestoru, ale nie do priestoru, ktory by bol niekde 'prázdny', ale sila v?adeprítomná, hra síl a vzdúvania síl a zároveň jedno i mnohé, tu sa hromadiace a tam zároveň ubúdajúce, more v sebe sa vzpínajúcich a preva?ujúcich síl, jeho ve?ná premena a ve?ny ústup, jeho navracanie sa po mno?stve rokov, príliv a odliv jeho pod?b, ponáh?ajúcich sa od najjednoduch?ích k najmnohotvárnej?ím, od najtich?ích, najnehybnej?ích a najmrazivej?ích k naj?eravej?ím, najdiv?ím a v sebe rozpornym a vzáp?tí z plnosti sa navracajúcim k prostote, z hry protív k rozko?i súznenia, sám sebe pritakávjúci i v tejto rovnakosti svojich dráh a liet, sám sebe ?ehnajúci ako tomu, ?o ve?ne sa musí navraca?, ako dianiu nepoznajúcemu nasytenie, omrzelos? a mdlobu: tento m?j dionyzovsky svet ve?ného sebatvorenia, ve?ného sebani?enia, tento tajomny svet dvojakej rozko?e, toto moje 'mimo dobra a zla', bez cie?a, ak cie? nespo?íva v bla?enosti kruhu, bez v?le, ak nie je dobrou v??ou krú?enia sám kruh, – chcete meno tohto sveta? Chcete rie?enie v?etkych jeho hádaniek? Svetlo, ktoré by svietilo vám, vám najskrytej?ím, najmocnej?ím, najsmel?ím, vám z hlbín polnoci? – Tento svet je v??a k moci – a inak ni?. Ale práve tak i vy ste v??a k moci – a inak ni?! Svet je nekone?ny proces vznikania a zanikania, tvorenia a nicenia – ako more, v ktorom sa v?etko kone?né tvorí, formuje, zaniká a v ktorom pretrváva jediná prasila: podstatou sveta je v??a, presnej?ie v??a k moci.
• Parmenides: Svet je utvoreny z nemennej podstaty, preto nie je zmena mo?ná. V d?sledku toho ?as, mnohos? ani pohyb neexistujú. Nemenny základ sveta nem??e by? tvoreny hmotou, ktorá by podliehala zmene. O tomto základe mo?no nanajvy? poveda?, ?e existuje. Z tohto d?vodu jedinú pravdu, ktorú mo?no o stálosti odhali?, je to, ?e existuje.
• Platon: Svet je odu?evneny. Svet je vidite?ny boh (THEOS AISTHETOS), obraz demiurga, vzniká i zaniká v ?ase, v ?ase sa kon?í.
• Plotinos: Svet je emanácia bo?stva. Svet je ve?ny a odstupňovane dokonaly: na jednom póle je absolútne dokonalé jedno, na druhom pole je hmota ako zdroj mnohosti, r?znosti, nedokonalosti a zla. Charakteristickym znakom svetového celku je teda stupňovitos?. Ka?dy ni??í stupeň súcna je nevyhnutnym produktom vy??ieho stupňa, bez toho v?ak, ?e by sa tym podstata vy??ieho stupňa menila. Napríklad jedno, produkujúce rozum, sa podobá slnku, ktorého podstata sa nezmen?uje tym, ?e vy?aruje svetlo. ?truktúra svetového celku je ve?ná.
• Novoveky racionalizmus: Svet je logicky usporiadany, dáva zmysel a mo?no ho silou rozumu pochopi?.
• Arthur Schopenhauer: Svet je v??a a predstava.
• Stoicizmus: Svet je preniknuty a o?ivovany tvorivym ohňom, ktory je princípom, základom a prameňom v?etkych premien a ?ivota, pneumou, rozumom sveta. Tento oheň ako prazáklad obsahuje v sebe zárodky ka?dej mo?nej jednotlivej veci. Cely vesmír, zem, hviezdy – ako bo?ské bytosti – podliehajú absolútnej nevyhnutnosti zákona prirody a toto?ného s ním bo?ského rozumu sveta. V?etko má v?aka tomu 'bo?sky' charakter a v?etko závisí len od jediného zákona poriadku vo vesmíre. Svet sa rozvíja cyklicky a po svojom zhorení sa vracia do stavu praohňa, v ktorom sa za?ína nové jestvovanie, zachovávajúc v ka?dom cykle ten isty charakter. Zvlá?? d?le?itou bytos?ou vo svete je ?lovek a jeho du?a.
• Tomá? Akvinsky: Svet má svoju prvú prí?inu a bol stvoreny Bohom v ?ase. V tomto prípade prí?ina spolujestvovala s následkom a metafyzicky ho v trvaní predchádza. Svet je dokonaly, hoci nie z mo?nych najdokonalej?í, lebo Boh v?dy m??e vytvori? ?osi lep?ie. Vo svete vládne hylémorfizmus.
• Táles: Svet je je vytvoreny z jednej podstaty – voda (arché); vo svete je v?etko zlo?ené z vody. Zohrievaná voda sa stáva parou a dáva vznik v?etkym plynom. Z vody – ako tekutiny – vzniká v?etko, ?o je tekuté. Voda mrazom tuhne na ?ad, ktory je pevny, a z neho vzniká v?etko, ?o je na svete v pevnom stave. Tym sú dané aj charakteristické ?rty Zeme, ku ktorym patrí plynné, tekuté a pevné skupenstvo.
• Ludwig Wittgenstein: Svet je súhrn faktov; fakt je existencia stavov vecí; stav vecí je spojenie predmetov/vecí. Hranice m?jho jazyka sú hranicami m?jho sveta. Subjekt nepatrí k svetu, ale je hranicou sveta. Kde na svete mo?no pozorova? metafyzicky subjekt? Povie?, ?e je to celkom tak ako s okom a zornym po?om. Ale oko v skuto?nosti nevidí?. A na zornom poli ni? nevedie k záveru, ?e je videné okom. Zmysel sveta musí by? mimo sveta. Na svete je v?etko také, aké to je, a v?etko sa deje tak, ako sa to deje; na svete niet nijaká hodnota – a keby bola, nemala by nijakú hodnotu. Ak existuje hodnota, ktorá má hodnotu, musí by? mimo v?etkého diania a mimo v?etkého, ?o má ur?itú povahu. Preto?e v?etko, ?o sa deje a má ur?itú povahu, je náhodné. To, ?o to v?etko robí ne-náhodnym, nem??e by? na svete, preto?e inak by to bolo taktie? náhodné. Musí to by? mimo sveta. Aky je svet, to je pre vy??iu skuto?nos? ?ahostajné. Boh sa nezjavuje vo svete. Mystické nie je, aky je svet, ale ?e je svet. Pozera? sa na svet subspecie aeterni znamená pozera? sa naň ako na – obmedzeny – celok. Cítenie sveta ako obmedzeného celku je mystické. K odpovedi, ktorú nem??eme vyslovi?, nem??eme vyslovi? ani otázku. Existuje nie?o, ?o nem??eme vyslovi?. To sa ukazuje, je to mystické. Moje vety osvecujú tym, ?e ten, kto mi rozumie, nakoniec pozná, ?e sú nezmyselné, ak cez ne – po nich – vystúpil nad ne. (Musí odhodi? rebrík, ke? po ňom vystúpil.) Musí tieto vety prekona?, potom vidí správne. O ?om nem??eme hovori?, o tom musíme ml?a?.

Stvorenie sveta

Je vytvorenie sveta z nie?oho alebo z ni?oho?

• Judaizmus – stvorenie sveta sa odohralo roku 3760 pred Kr.
• Augustín z Hippa – stvorenie sveta sa odohralo nie v ?ase, ale s ?asom.

Pozri aj

• Vek Zeme

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Svet (v?etko)
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svet (v?etko)

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého p?vodne ?erpal tento ?lánok.