深化全球化战略 SWM斯威汽车与国际米兰达成合作

Byt?a | ||
mesto | ||
|
||
?tát | ![]() | |
---|---|---|
Kraj | ?ilinsky kraj | |
Okres | Byt?a | |
Región | Horné Pova?ie | |
Vodné toky | Váh, Petrovi?ka | |
Nadmorská vy?ka | 337 m n. m. | |
Súradnice | 49°13′21″S 18°33′30″V / 49,222500°S 18,558333°V | |
Rozloha | 43,04 km2 (4 304 ha) [1] | |
Obyvate?stvo | 11 634 (31. 12. 2024) [2] | |
Hustota | 270,31 obyv./km2 | |
Prvá pís. zmienka | 1234[3]/1250[4] | |
Primátor | Miroslav Minár?ik[5] (HLAS-SD) | |
PS? | 014 01 | |
?úJ | 517461 | |
E?V (do r. 2022) | BY | |
Tel. predvo?ba | +421-41 | |
Adresa mestského úradu |
Mestsky úrad Námestie SR 1/1 014 01 Byt?a 1 | |
E-mailová adresa | sekretariat@bytca.sk | |
Telefón | 507 39 24 (sekretariát) | |
Fax | 507 39 12 | |
Poloha mesta na Slovensku
| ||
Interaktívna mapa mesta
| ||
Wikimedia Commons: Byt?a | ||
Webová stránka: bytca.sk | ||
Mapovy portál GKú: katastrálna mapa | ||
Freemap Slovakia: mapa | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portály, ktorych sú?as?ou je táto stránka: | ||
Meno ob?ana: Byt?an[6]
|
Byt?a je okresné mesto na severozápade Slovenska, v ?ilinskom kraji.
Polohopis
[upravi? | upravi? zdroj]Le?í preva?ne na pravom brehu Váhu, v Byt?ianskej kotline. Zo severozápadu mesto ohrani?ujú Javorníky a z juhovychodu Sú?ovské vrchy. Stredom námestia preteká potok Petrovi?ka s miernym vyskytom ryb (kapre).
?asti mesta
[upravi? | upravi? zdroj]- Mestské ?asti
- Osady
- Jabloňovsky majer
- Kypúsy
- ?agáty
- Tomborov Sala?
Dejiny
[upravi? | upravi? zdroj]- Podrobny preh?ad udalostí po rokov, pozri ?lánok Dejiny Byt?e
Byt?a bola v?dy vyznamnym sídlom na Váhu. Prvá písomná zmienka je z roku 1234.
V Byt?i p?sobili v stredoveku viaceré ??achtické rodiny, od Turzovcov, cez Esterháziovcov po poslednych priemyse?níkov Popperovcov. V meste p?sobila a besnila Al?beta Bátoriová.
V novodobom politickom zriadení má mesto pri?lenenych viacero obcí, dnes mestskych ?astí. Niektoré sa osamostatnili (obec Hlboké nad Váhom, 1998). V roku 1996 sa mesto stalo okresom. V roku 2007 bola Byt?a pripojená na dia?nicu D1.
Politika
[upravi? | upravi? zdroj]Mestské zastupite?stvo sa skladá zo 17 poslancov - 8 nezávislych, 4 za SMER – SD a KDH a jedného za SDKú - DS. Primátorom je od roku 2010 Miroslav Minár?ik (SMER).[7]
Primátori
[upravi? | upravi? zdroj]- 1990 – 1998 Peter Lalinsky (nezávisly)
- 1998 – 2010 Peter Korec (HZDS)
- 2010 – sú?. Miroslav Minár?ik (HLAS-SD)
Erb mesta
[upravi? | upravi? zdroj]
Mestsky erb tvorí na zelenom ?títe strieborny zámok na modrej rieke, na prie?elí zámku je zeleny ter?, v ktorom je strieborná hlava Sv. Jozefa so zlatou gloriolou okolo hlavy a so zlatou hornou polovicou píly, po stranách tváre sú zlaté písmená S J, v hornych rohoch ?títu je zlaty polmesiac a hviezda.[8]
Obyvate?stvo
[upravi? | upravi? zdroj]Po?et obyvate?ov : 11296 (2016)
Etnické zlo?enie obyvate?stva
[upravi? | upravi? zdroj]- Slováci – 98,27 %
- ?esi – 0,58 %
- Rusíni – 0,02 %
- Ma?ari – 0,02 %
- Rómovia – 0,01 %
- iní
Nábo?enské zlo?enie obyvate?stva
[upravi? | upravi? zdroj]- rímski katolíci – 90,87 %
- bez vyznania – 4,35 %
- evanjelici a. v. – 1,51 %
- grécki katolíci – 0,11 %
- pravoslávni – 0,02 %
- iní
Kultúra a zaujímavosti
[upravi? | upravi? zdroj]Pamiatky
[upravi? | upravi? zdroj]Centrum Byt?e sa vyzna?uje zachovanym historickym jadrom formovanym okolo ?tvorcového námestia s farskym kostolom na jednej strane a areálom ka?tie?a na ulici Sidónie Sakalovej. Tento priestor bol preto vyhláseny za mestskú pamiatkovú zónu v roku 1991.[9]
Sakrálne pamiatky
[upravi? | upravi? zdroj]- Rímskokatolícky kostol V?etkych sv?tych, jednolo?ová p?vodne stredoveká stavba s polygonálnym ukon?ením presbytéria a mierne predstavanou ve?ou, z polovice 15. storo?ia. Vyraznou renesan?nou úpravou pre?iel v druhej polovici 16. storo?ia, ke? Byt?a patrila Turzovcom. V tomto období bol kostol evanjelicky. Autorom renesan?nej prestavby bol taliansky majster Ján Kilián a kamenársky majster Andrej Pocabello. Z tohto obdobia pochádza aj renesan?ny portál z roku 1590. V roku 1628 novy zemepán Mikulá? Esterházi kostol venoval katolíckym veriacim, pre?iel barokovou úpravou. Sú?asná podoba kostola je vysledkom prestavby z rokov 1937–1938 vedenej M.M. Harmincom.[10] V tomto období bola zbúraná renesan?ná zvonica, ktorá pri kostole stála. V interiéri sa nachádza hodnotné barokové zariadenie. Hlavny oltár V?etkych sv?tych je ranobarokovy z roku 1696, jeho donátorom bol biskup Andrej Matú?ek. Kazate?nica je ranobaroková z roku 1694. Bo?né oltáre Panny Márie z roku 1745 a oltár sv. Franti?ka z Assisi z roku 1763 sú taktie? barokové. Krstite?nica je klasicistická z prelomu 18. a 19. storo?ia. Fasády sú ?lenené polkruhovo ukon?enymi okami so ?ambránami. Ve?a s predstavanym trojosovym portikom je ukon?ená rezonan?nymi otvormi s vyraznymi hodinami a ihlancovou helmicou.
-
Kostol V?etkych sv?tych
-
Renesan?ny portál
-
Interiér kostola
- Rímskokatolícky kostol sv. Barbory, jednolo?ová p?vodne renesan?ná stavba s polygonálnym ukon?ením presbytéria a mierne predstavanou ve?ou, z prvej polovice 17. storo?ia. Klasicisticky bol upravovany v roku 1813. Nesk?r pre?iel obnovou v roku 1861 a 1939, ke? bola pristavaná ve?a. Poslednou obnovou pre?iel v roku 2002. Interiér je zaklenuty krí?ovymi hrebienkovymi klenbami. Nachádza sa tu oltár z roku 1901 od R. Hanela z Nového Ji?ína a klasicistická kazate?nica z prvej polovice 19. storo?ia. Na stenách sú vidite?né fragmenty malieb Mu?enie Krista a Nanebovstúpenie Krista z roku 1629.[11] Fasády sú ?lenené opornymi piliermi a polkruhovo ukon?enymi oknami s kamennymi kru?bami. Ve?a je ukon?ená ihlancovou helmicou.
- ?idovská synagóga, historizujúca trojlo?ová stavba na p?doryse písmena T s polygonálnym záverom, z roku 1907. Donátorom stavby bol barón Leopold Popper.[12] Fasády synagógy sú ?lenené lizénami a polkruhovo ukon?enymi oknami s profilovanymi neorománskymi suprafenestrami. Korunná rímsa je dekorovaná zuborezom. Vstupná prevy?ená ?as? má na os umiestneny polkruhovy portál lemovany románskymi st?pmi, nad ním je rozetové okno, ukon?ená je sedlovou strechou s náro?nymi ve?icami ukon?enymi kupolami.
- Zvonica v ?asti Hliník nad Váhom, ?udová stavba na p?doryse ?tvorca ukon?ená stanovou strechou. Na fasáde je nika lemovaná ?ambránou.
-
Kostol sv. Barbory
-
Synagóga
-
Portál synagógy
-
Detail rozetového okna
Ostatné pamiatky
[upravi? | upravi? zdroj]- Ka?tie? Turzovcov, dvojpodla?ná renesan?ná ?tvorkrídlová stavba s vnútornym nádvorím a náro?nymi ve?ami, z rokov 1571-1574. Ka?tie? samotny je dominantnou ?as?ou rozsiahlej?ieho areálu. Stavite?om ka?tie?a vzniknutého na mieste stredovekého hradu bol Franti?ek Turzo, ktory panstvo kúpil v roku 1563. V prácach pokra?oval jeho syn Juraj Turzo, uhorsky palatín. Projekt ka?tie?a je pripisovany stavite?ovi Kiliánovi z Milána. Obnovou pre?iel v rokoch 1966-1976.[13] V sú?asnosti tu sídli oblastny archív. Do ka?tie?a sa vstupuje podve?ím monumentálnej ve?e dekorovanej sgrafitom. Vnútorné nádvorie je lemované arkádami, na prízemí pilierovymi, na poschodí st?povymi. V interiéri sa nachádzajú p?vodné renesan?né klenby. Fasády ka?tie?a sú ?lenené oknami s renesan?nymi osteniami s rímsovymi suprafenestrami, tie lemujú ?iroké sgraffitové obd??niky. Polkruhovo ukon?eny portál je dekorovany maskarónom a reliéfnymi erbami Turzovcov a Zrínskych, uprostred ktorych je umiestnená nápisová tabu?a pripomínajúca stavite?a ka?tie?a. Stredná ve?a je ukon?ená zvonovitou helmicou s laternou, náro?né ve?e majú ihlancové helmice.
-
Turzovsky ka?tie?
-
Nádvorie ka?tie?a
-
Portál s erbmi
-
Erby na fasáde
- Sobá?ny palác, dvojpodla?ná renesan?ná stavba na p?doryse obd??nika s valbovou strechou, z roku 1601. Stavebníkom paláca bol palatín Juraj Turzo, ktory ho vybudoval pre organizovanie slávností a svadieb pre svojich sedem dcér. Objekt vyhorel v roku 1856. úpravami pre?iel v roku 1886.[14] Obnovou a re?taurovaním pre?iel v roku 2008. V sú?asnosti sa tu nachádzajú expozície Pova?ského múzea. Fasády paláca sú ?lenené oknami s kamennymi osteniami, ktoré lemujú bohato dekorované sgrafitové pásy. Nad portálom sa nachádza polychrómovany erb Juraja Thurzu a jeho man?elky Al?bety Czoborovej.
-
Sobá?ny palác
-
Portál
-
Detail portálu
-
Interiér Sobá?neho paláca
- Me?tiansky dom, vstupná budova areálu ka?tie?a, dvojpodla?ná p?vodne renesan?ná stavba na p?doryse obd??nika s troma rizalitmi, z rokov 1571-1574. úpravami pre?la v 17. storo?í a najm? na konci 19. stroo?ia, ke? získala sú?asnú neorenesan?nú podobu.[15] V sú?asnosti tu sídli Okresny úrad. Fasády budovy sú ?lenené troma rizalitmi, centrálnym prechádza vstupná brána do areálu ka?tie?a. Parter je ?leneny polkruhovo ukon?enymi oknami s profilovanymi ?ambránami s klenákmi a bosá?ou. Poschodie je ?lenené pilastrami, okná majú profilované ?ambrány a dekoratívne segmentové suprafenestry. Rizality sú ukon?ené neorenesan?nymi ?títmi s volútami a prelamovanou rímsou.
- Kúria v ?asti Hliník nad Váhom, byvaly hostinec, jednopodla?ná jednotraktová renesan?ná stavba na p?doryse písmena L z roku 1575. úpravami pre?la na za?iatku 20. storo?ia a v rokoch 1992-1994.[16] Fasády kúrie sú ?lenené oknami s profilovanymi ?ambránami s klenákmi. Ku kúrii je pripojená segmentovo ukon?ená brána vedúca do dvora.
- Ka?tie? v ?asti Hrabové, dvojpodla?ná dvojtraktová renesan?ná stavba na p?doryse písmena L s párom polkruhovych arkierov, z roku 1690. Stojí na mieste star?ej stavby, ktorej hmota mohla by? inkorporovaná do sú?asného objektu. Miestnosti prízemia sú zaklenuté valenymi klenbami s lunetami.[17] Obnovou pre?iel v rokoch 1950-1951, ke? bol adaptovany na domov d?chodcov, 1965 a v roku 2002.[18] Fasády sú v parteri ?lenené pásovaním, od poschodia ho odde?uje kordónová rímsa. Poschodie je ?lenené oknami so ?ambránami s rímsovymi suprafenestrami. Ve?e sú ukon?ené ihlancovymi helmicami.
- ?idovsky cintorín
-
Vstup do ka?tie?a
-
Areál ka?tie?a
-
Park ka?tie?a
Hospodárstvo
[upravi? | upravi? zdroj]V Byt?i dominuje najm? strojársky priemysel (vyroba lo?ísk, kovovych kon?trukcií, strojov). Vyznamné zastúpenie má aj drevospracujúci a pekárensky priemysel.[19] D?le?itymi zamestnávate?mi sú aj supermarkety Billa, Lidl a COOP Jednota.
Vyznamné firmy:
- Kinex a. s.
- Technometal, spol. s r. o.
- Drevoindustria Sú?ov, s. r. o.
- Leader Gasket of Slovakia, s. r. o.
- Premat, s. r. o.
- RP ?ped Slovakia s.r.o.
- Harinel s. r. o.
?kolstvo
[upravi? | upravi? zdroj]V meste sa nachádza 5 materskych ?k?l, z toho dve sú priamo v meste a ostatné sú v mestskych ?astiach. P?sobia tu aj súkromné subjekty, s men?ím po?tom ?iakom. Základné vzdelávanie poskytujú tieto subjekty (pod?a abecedy):[20]
- Spojená ?kola internátna
- Základná ?kola na Ul. Eliá?a Lániho
- Základná ?kola na Ulici Mieru
Na ?tefánikovej ulici sídli ?tátne gymnázium. Súkromná stredná ?kola (2021 bez ?iakov) sa nachádza na ulici Sidónie Sakalovej.
Na ulici Zámok aj Základná umelecká ?kola Byt?a.
Doprava
[upravi? | upravi? zdroj]Cestná doprava
[upravi? | upravi? zdroj]Najd?le?itej?ím dopravnym koridorom je dia?nica D1, ktorá vedie po ?avom brehu Váhu a dá sa z nej zís? kri?ovatkou Byt?a. Mestom ?alej prechádzajú cesty I. triedy I/10 (sú?as? európskej cesty 442) do Makova a I/61 z Tren?ína do ?iliny. Okrem toho vedie cez mesto e?te cesta II/507 zo ?iliny do Pova?skej Bystrice.
?elezni?ná doprava
[upravi? | upravi? zdroj]Mesto le?í na trati 120 Bratislava - ?ilina, ktorá bola do Byt?e dovedená v roku 1883. Stanica sa nachádza dos? ?aleko od centra mesta, v mestskej ?asti Hrabové na ?avom brehu Váhu. V rámci projektu modernizácie úseku Pova?ská Teplá - ?ilina bola stanica v rokoch 2014-2015 rekon?truovaná.[21] Zastavujú tu osobné vlaky a regionálne expresy z Tren?ína do Ko?íc.
Autobusová doprava
[upravi? | upravi? zdroj]V Byt?i sa nachádza autobusová stanica, z ktorej jazdia autobusy do okolitych obcí. Stanica bola vyrazne zmen?ená a zmenená jej orientácia, preto?e ustúpila komer?nému supermaketu s parkoviskom. Autobusy prevádzkuje SAD ?ilina. Mestská hromadnú dopravu sa pokúsilo mesto zria?ova? krátkodobo, zv???a ako dopravu k zdravotnému zariadeniu, no táto slu?ba bola zru?ená.
?port
[upravi? | upravi? zdroj]Byt?a má futbalovy klub MFK Byt?a, ktory hrá piatu najvy??iu sú?a? na Slovensku. Vznikol v roku 2017 po tom, ako predchádzajúci klub FO Kinex Byt?a skrachoval.
Cenné úspechy v?ak dosahuje mesto najm? v mláde?níckej ?enskej hádzanej. V sezóny 1985/86 sa star?ie dorastenky Byt?e stali federálnymi majsterkami ?SSR. Sú?asná mladá generácia v poslednych rokoch na tento úspech úspe?ne nadviazala. Mláde?nícke celky MHK Byt?a získali v rokoch 2007 – 2010 ?tyri tituly majsteriek Slovenska. Dvakrát mlad?ie dorastenky (2008 a 2009), raz star?ie ?ia?ky (2007) a naj?erstvej?í titul z roku 2010 zaknihovali star?ie dorastenky. Medzi ve?ké talenty ?enskej hádzanej na Slovensku patria aj hrá?ky z Byt?e, predov?etkym brankárky Adriana Baginová a Lenka Jane?íková, spojky Iveta Mi?iníková, Eva Minar?íková, Alica Kostelná, Nikola ?uriníková a krídla Darina ?ichmanová, Martina Vaninová
Osobnosti mesta
[upravi? | upravi? zdroj]Rodáci
[upravi? | upravi? zdroj]- Imrich Turzo (* 1598 – ? 1621), ??achtic, oravsky ?upan,
- Alexander Lombardini (* 1851 - ? 1897), publicista a historik
- Sidónia Sakalová (* 1876 - ? 1948), spisovate?ka
- Milan Alexander Getting (* 1878 – ? 1951), politik a novinár, jeden zo signatárov Pittsburskej dohody
- Jozef Tiso (* 1887 - ? 1947), rímskokatolícky kňaz, prezident vojnovej Slovenskej republiky
- Stanislav Biro? (* 1901 – ? 1983), sochár
- Ján ?erveňansky (* 1905 - ? 1977), lekár, pova?ovany za zakladate?a modernej slovenskej ortopédie
- Pavol Biro? (* 1906 – ? 1927), huslista
- Ivan Minárik (* 1909 - ? 1967), spisovate?
P?sobili tu
[upravi? | upravi? zdroj]- Juraj VII. Turzo (* 1567 - ? 1616), hlavny ?upan Oravy a palatín Uhorska, zakladate? samostatnej evanjelickej cirkvi v Uhorsku
- Eliá? Láni (* 1570 - ? 1617), spisovate?, evanjelicky farár, superintendent (biskup) byt?ianskeho di?triktu
- Samo Chalupka (* 1812{ - ? 1883), básnik
- Viliam Pauliny-Tóth (* 1826 - ? 1877), politik, básnik a publicista
- Ladislav Treskoň (* 1900 – ? 1923), maliar
Partnerské mestá
[upravi? | upravi? zdroj]Referencie
[upravi? | upravi? zdroj]- ↑ Hustota obyvate?stva – obce [om7014rr] : Rozloha (?tvorcovy meter) [online]. Bratislava: ?tatisticky úrad SR, rev. 2025-08-14, [cit. 2025-08-14]. Dostupné online.
- ↑ Po?et obyvate?ov pod?a pohlavia – obce (ro?ne) [om7101rr] [online]. Bratislava: ?tatisticky úrad SR, rev. 2025-08-14, [cit. 2025-08-14]. Dostupné online.
- ↑ www.Bytca.sk: História mesta Byt?a
- ↑ MO?/MIS
- ↑ Vo?by do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolenych starostov [online]. Bratislava: ?tatisticky úrad SR, 2025-08-14. Dostupné online.
- ↑ Jú??. Byt?an v slovníkoch Jú?? [online]. Bratislava: Jazykovedny ústav ?udovíta ?túra SAV. Dostupné online.
- ↑ Vysledky v obci Mesto Byt?a - Komunálne vo?by 2018 [online]. [Cit. 2025-08-14]. Dostupné online.
- ↑ VZN o mestskych symboloch a ich pou?ívaní [online]. [Cit. 2025-08-14]. Dostupné online. Archivované 2025-08-14 z originálu.
- ↑ Zásady ochrany PZ Byt?a [online]. Pamiatkovy úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ História [online]. Rímskokatolícka cirkev farnos? Byt?a, [cit. 2025-08-14]. Dostupné online.
- ↑ Byt?a – Kostol sv. Barbory [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Byt?a - Synagóga [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Byt?a [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnute?nych národnych kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkovy úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnute?nych národnych kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkovy úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnute?nych národnych kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkovy úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Hrabové (Byt?a) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnute?nych národnych kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkovy úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Priemysel a vyroba - Byt?a - Zoznam firiem [online]. www.vsetkyfirmy.sk, [cit. 2025-08-14]. Dostupné online.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2025-08-14]. Dostupné online. Archivované 2025-08-14 z originálu.
- ↑ ?ST Byt?a | ?SR [online]. www.zsr.sk, [cit. 2025-08-14]. Dostupné online. Archivované 2025-08-14 z originálu.
Iné projekty
[upravi? | upravi? zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Byt?a